Bezpečnosť sklenených obalov: Menej chemikálií, viac zdravia
Obal chráni potraviny pred škodlivými vplyvmi v priebehu skladovania, prepravy alebo predaja. Nové štúdie však ukazujú, že výskum zdravotných rizík, ktoré sú spôsobené migrujúcimi chemickými látkami, zostal zatiaľ na veľmi základnej úrobni. Pokiaľ vôbec. Tieto riziká však môžu byť omnoho väčšie, než sa doposiaľ predpokladalo.
Všetci vieme, že obaly zohrávajú kľúčovú úlohu na našom globalizovanom trhu s potravinami. V mnohých prípadoch sú obaly skutočne nevyhnutné, pretože umožňujú dlhšie uchovávanie potravín a ich prepravu na dlhšie vzdialenosti. Rovnako už nejaký čas vieme, že obaly môžu byť aj významným zdrojom chemických látok, ktoré sa môžu uvoľňovať do potravín.
Zamerajme sa na to, ako chemikálie v styku s potravinami ovplyvňujú zdravie
Napríklad štúdia, ktorá bola nedávno publikovaná európskymi vedcami, ukazuje, že najmenej 29 chemických látok – vrátane bisfenolov a ftalátov používaných v mnohých druhoch obalov – predstavuje významný rizikový faktor pri znižovaní kvality spermií a má ďalšie negatívne účinky. Štúdia poukazuje na „alarmujúce prekročenie prípustného kombinovaného vystavenia“ rôznym syntetickým chemikáliám, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu v každodennom živote z viacerých zdrojov vrátane obalov potravín. Veľmi znepokojujúce je, že v prípade deviatich chemických látok zistených v moči bola prípustná úroveň expozície prekročená 14-krát. U vysoko exponovaných mužov bola táto úroveň prekročená viac ako 100-krát.
Tieto výsledky sú o to alarmujúcejšie, že dramatický negatívny trend v plodnosti je v mužskej populácii zaznamenaný už niekoľko desaťročí. Vedci preto vyzývajú úrady, aby urýchlene konali a zakázali bisfenol A (BPA) najmä v materiáloch prichádzajúcich do kontaktu s potravinami.
Štúdia odhaluje veľké medzery v znalostiach
„To by však mohla byť len špička ľadovca, ako ukazuje ďalšia nedávno publikovaná medzinárodná štúdia, na ktorej som sa aktívne podieľala.“ Cieľom tejto práce bolo vytvoriť systematický prehľad všetkých chemických látok, ktoré boli kedy zistené v materiáloch určených na stret s potravinami vrátane ich obalov. Databáza migrujúcich a extrahovateľných chemických látok prichádzajúcich do kontaktu s potravinami (FCC migex Database) obsahuje informácie z celkovo 1 210 štúdií.
Výsledky sú ohromujúce. Zistili sme, že doposiaľ bolo zistených celkovo 2 881 chemických látok prichádzajúcich do kontaktu s potravinami (CSP) v celkovo šiestich skupinách materiálov prichádzajúcich do kontaktu s potravinami (MSP), a to v plastoch, papieri a lepenke, kovoch, multimateriáloch (ako sú nápojové kartóny), skle a keramických materiáloch. Najprekvapujúcejším zistením však bolo, že doteraz nebolo asi 65 % týchto chemických látok známych ako látky používané v materiáloch, ktoré následne prichádzajú do styku s potravinami. Naše výsledky ukazujú, že sa nachádza minimálne 14 153 chemických látok v obaloch na potraviny, v spracovateľských zariadeniach a skladovacích nádobách atď.
Sklо a keramika s minimálnym množstvom škodlivých chemikálií
Najznepokojujúcejšie je, že o vplyve mnohých z týchto látok na ľudské zdravie nevieme prakticky nič.
Ďalším pozoruhodným aspektom bolo množstvo CSP naprieč rôznymi skupinami materiálov. Nie je celkom prekvapujúce, že napríklad veľká väčšina CSP bola detekovaná v MSP vyrobených z plastu, zatiaľ čo sklo a keramika mali zďaleka najmenší počet nameraných CSP (pozri graf nižšie). Súvisí to so skutočnosťou, že plasty sú syntetické látky – to znamená materiály vyrobené človekom, ktoré sa skladajú z mnohých rôznych syntetických chemikálií, z ktorých niektoré sú v skutočnosti úplne neznáme. Plasty sú preto vysoko komplexné materiály. Sklo a keramika sú oproti tomu veľmi jednoduché, sú vyrobené z malého množstva surovín, takže sú veľmi dobre opísateľné. V týchto materiáloch se nevyskytujú žiadne neznáme látky.
Celkovo naše výsledky zdôrazňujú naliehavú potrebu podrobnejšie preskúmať a zdokumentovať účinky CSP. To však malo byť vykonané ešte predtým, než sa začali používať vo veľkom meradle, ako je tomu dnes. Ide však o nesmierne časovo, materiálovo a finančne náročnú úlohu, a to kvôli veľkému množstvu chemických látok, ktoré vyžadujú lepšie preskúmanie. Z týchto dôvodov je dôležité obmedziť používanie CSP a používať iba materiály, ktoré boli riadne preskúmané a považované za nezávadné. Do tejto skupiny patria sklenené a keramické materiály alebo nerezová oceľ, ktorých chemické zloženie je presne známe a z ktorých sa do potravín uvoľňuje iba málo chemických látok, pokiaľ vôbec nejaké.
«Sklo a keramika majú zďaleka najnižší počet nameraných chemických látok prichádzajúcich do kontaktu s potravinami.»
Jane Muncke, Author and Managing Director and Chief Scientific Officer of the Food Packaging Forum