Prvé dôkazy o výrobe skla na území dnešného Slovenska siahajú až do doby bronzovej. Ľudia v tomto období vyrábali najmä sklenené korálky, ktoré slúžili ako ozdoby. Sklenené korálky a gombíky sa objavili aj pri archeologických vykopávkach z čias Veľkej Moravy (9. storočie), pričom sa predpokladá, že vznikli priamo na našom území. V Nitre boli dokonca odkryté základy sklárskej huty z tohto obdobia, kde sa našli úlomky čierneho skla.
Prvé zmienky o sklárskych hutách na Slovensku
Podrobnejšie informácie o sklárskych hutách na Slovensku pochádzajú až zo 14. storočia. Podľa dobových prameňov priniesli sklo na Slovensko králi z rodu Anjou, ktorí v 14. storočí pozvali na územie Uhorska sklárskych majstrov z talianskeho Neapola.
Prvá písomná zmienka o sklárni na Slovensku pochádza z roku 1550. Ide o kúpnu zmluvu, v ktorej sa spomína sklárska huta v Sklených Tepliciach. Zo zmluvy vyplýva, že už dva roky predtým vyrábala sklo pre banské mestá Kremnicu a Banskú Štiavnicu, čo naznačuje, že vznikla približne v roku 1350.
Ďalšou známou sklárňou z tohto obdobia bola sklárska huta v Sklenom pri Kremnici. Informácie o nej pochádzajú z listiny vydanej v Turci v roku 1360, ktorá povoľovala Petrovi Glasserovi založiť sklársku hutu.
Bezpochyby v tomto období vznikali aj ďalšie sklárne, no informácie o nich pochádzajú až zo 16. a 17. storočia. Medzi ne patrili huty v Lučatíne (1595), Muránskej Hute (1663), Ľubochni (1629), Starej Hute pri Novej Bani (1630), Doľanoch (Optimále) (1635) a Stebníckej Hute. Práve zo Stebníckej Huty pochádza najstarší známy dutý sklársky výrobok na Slovensku, datovaný do roku 1636. Ide o kalich z mliečneho skla zdobený emailovou maľbou, ktorý je v súčasnosti vystavený v múzeu v Bardejove.
Boli to prvé kroky remesla, ktoré sa v priebehu storočí vyvíjalo, zdokonaľovalo a napokon sa stalo významnou súčasťou slovenskej histórie, kultúrneho dedičstva aj priemyselnej tradície.